Ako vznikalo HK Košice?
Po zániku 1.MHK Košice v roku 2015 a rozpustení A družstva mužov sme vytvorili nový subjekt, aby sme zachránili aspoň mládež. Pustili sme sa do toho tréneri, ktorí zostali a zopár aktívnejších rodičov malých hádzanárov. Vtedy pod názvom HŠK ŠG Košice. Do súčasnej podoby sme názov zmenili v roku 2019.
Prečo rozhodnutie robiť hádzanú?
Veľkú časť môjho života sa venujem športu a v roku 2015 to bola hlavne chuť pomôcť začínajúcemu klubu. Postupne ma to vťahovalo stále hlbšie a po oživení A družstva mužov som vedel, že nás čaká beh na dlhú trať. Veľmi veľký vplyv na to, že som pri hádzanej majú obidvaja moji synovia, ktorí sa venujú tomuto krásnemu kolektívnemu športu. Aj keď som sa kedysi venoval atletike, hádzanú som vždy s radosťou sledoval ako divák a mám medzi hádzanármi veľa priateľov.
Hala, tréningové priestory, zázemie. Problémov viac ako dosť?
Pravda, problémov viac ako dosť a mám pocit, akoby stále pribúdali… Samozrejme žartujem, myslím, že máme presne také problémy, ako väčšina športových klubov na Slovensku. Náš veľký problém bol vtedy, keď sme museli nútene opustiť starú hádzanársku halu za Hornbachom, pretože nový nájomca nám zo dňa na deň zdvihol nájom o 100%. Vďaka ústretovosti vedenia mesta Košice a ZŠ Bernolákova 16 sa nám podarilo získať prechodný domov v hádzanárskej hale tejto školy. Veľmi pozitívnu úlohu vtedy zohral Daniel Jendrichovský, pretože v tej dobe trénovali v hale hlavne basketbalistky. Keďže máme denne v hale len dve tréningové jednotky a máme päť družstiev, využívame aj halu na Bardejovskej ulici, ktorá patrí Športovej škole. Aj to ale nestačí, čiže niekedy trénujú v hale na Bernolákovej dve vekové kategórie naraz. A to sme, čo sa týka problémov, len na začiatku…
Priorita mládež. Láka deti hádzaná?
V Košiciach má hádzaná veľkú tradíciu, ale aj tak máme situáciu ťažšiu ako v iných, menších mestách. Športová ponuka v Košiciach je totiž veľmi široká, preto musíme o talentované deti „bojovať“. Všetkým športom veľmi uškodila doba „covidu“. Už aj tak pohodlné deti ešte viac spohodlneli, a bude veľmi ťažké ich dostať znovu na športoviská. Určite budeme znovu organizovať výbery talentovaných detí tak ako to bolo pred epidémiou. Musíme mať v žiackych kategóriách čo najširšiu základňu, aby sme znovu v Košiciach vychovávali kvalitných hádzanárov, tak ako to bolo v minulosti.
Spokojnosť alebo nespokojnosť z vývojom a výsledkami HK Košice?
Čo sa týka mládežníckych kategórií, sme hlavne veľmi radi, že deti opäť hrajú, čiže v tejto sezóne nebudeme nijako veľmi bazírovať na výsledkoch, vyzerá to totiž, že všetky kategórie nestihnú odohrať do konca sezóny plnú porciu zápasov. Muži v základnej časti splnili cieľ, skončili sme v Nike Handball Extralige na 2. mieste. Postúpili sme cez Modru do playoff a čaká nás najdôležitejšia časť sezóny. Verím, že úspešná. V Slovenskom Pohári sme v semifinále vyradili Tatran Prešov a napriek tomu sme finále nevyhrali… Ale aj to prináša športový život, boli sme všetci sklamaní, ale vyrovnali sme sa s tým a ideme bojovať ďalej.
Prečo playoff v Trebišove?
Máme dohodu s SZH, že základnú časť NHE môžeme odohrať v hale na Bernolákovej, ale prípadné playoff musíme hrať v hale vhodnej aj pre televízne prenosy. Minulú sezónu sme domáce zápasy playoff odohrali v Prešove, ale nikto z nás sa tam necítil „doma“. Keďže teraz sme do poslednej chvíle nenašli v Košiciach prijateľné miesto, kde by sme mali možnosť hrať, radi sme prijali ponuku vedenia mesta Trebišov, aby sme domáce playoff zápasy odohrali v ich zrekonštruovanej Mestskej hale. Verím že tam budeme mať domáce prostredie.
Želanie do budúcnosti ?
Aby sme mali čo najširšiu mládežnícku základňu, aby sme boli zdraví a vyhýbali sa nám zranenia. Moja veľká túžba je, aby sme v dohľadnej dobe mali svoj domov, halu zodpovedajúcich parametrov, kde by sme sa konečne cítili naozaj doma.
Želanie pre záver Niké handball extraligy?
Splniť cieľ a postúpiť do finále NHE.